Nabral som odvahu a opýtal som sa podpredsedu vlády a ministra školstva SR pána Jána Mikolaja.

Čo čítal malý Ján v detstve? Ktorú knižku mal rád?

V detstve som prečítal veľa knižiek. Najviac na mňa však zapôsobila kniha o chlapcovi, ktorý sa volal rovnako ako ja. Podľa vlastného života ju napísal slovenský spisovateľ Fraňo Kráľ. Hlavný hrdina príbehu Jano mal osem rokov a ja som bol vtedy približne v jeho veku. Rozdiel bol však v tom, že on už ako dieťa musel ťažko pracovať, aby pomohol svojej rodine. Žil v chudobe, zakúsil nespravodlivosť, ale prežíval aj chlapčenské dobrodružstvá, pri ktorých vždy bránil slabších. Najťažším obdobím jeho života bolo, keď sa musel vyrovnať so stratou svojho otca. Je to smutný príbeh, ale veľmi poučný. Vtedy som pochopil, že nie všetky deti sa mali v minulosti rovnako dobre. Ale aj dnes sú také krajiny, kde je chudoba a deti si nemôžu bezstarostne užívať svoje detstvo.

Mojou obľúbenou knihou boli aj Čenkovej deti od toho istého spisovateľa. Príbeh Miša, Hanky, Paľka a Evičky som prežíval s napätím a očakávaním, že sa všetko dobre skončí. Keďže mama nevedela sama uživiť svoje štyri deti, najmladšie z nich predala bohatému továrnikovi. Deti jej však kvôli tomu zobrali a dostali sa do cudzích rodín. Chcela ich zachrániť za každú cenu, aj za cenu ich straty pre seba. Je to príbeh o ťažkých rozhodnutiach, ale aj o dobrodružstve. Aj keď každé z jej detí sa dostalo do inej rodiny, osud ich nakoniec opäť priviedol k mame, do rodných Tatier. Tak som sa predsa len dočkal dobrého konca.

V knihách môžeme nájsť svety, o akých sa nám ani nesnívalo. Je v nich zároveň ukrytá aj múdrosť, odvaha i poučenie. Knihy Jano a Čenkovej deti nie sú rozprávkou, ale skôr reálnym pohľadom na vtedajší ťažký život detskými očami. Príbehy malých hrdinov však nosím v sebe, pomáhajú mi vnímať pravé ľudské hodnoty. Hodnoty priateľstva, dobra, úprimnosti, ale najmä rodinnej súdržnosti a obetavosti.