Fifík ako ukážku pre vás vybral Skype do Tatova od Dominiky Madro, ktorá je taktiež zaradená v knihe poviedok. Krátky príbehy sú dobrým tipom aj na recitačné súťaže :-).
Sú dva svety, ktorým ja, Tobiáš Melínek, – jedenásťročný Slovák, – občasný skejter, – častejšie cyklista, – jedináčik ako malíček, v posledných dňoch vôbec nerozumiem – Maminovo a Tatovo. V Maminove sa hovorí pohladením (náhodou je to fajn) a výborným jedlom (najlepšie sú sladké desiate, ale aj slané večere ujdú). V Tatove najčastejšie pípajú esemesky – podľa mamy vraj s veľkými gramatickými chybami (Ako sa my mas? – Mam sa fain. Co si jedol? – V skole ribu ale zlu.) V Maminove žije mamina. Kučeravá rozhlasová redaktorka, medzi blízkymi prezývaná rozhlasáčka Táňa, chytrá (aj cez zatvorené dvere vie, že som si neupratal izbu), dobrá (lebo sa nesmeje, keď trepnem hlúposť), prečítala aspoň sto kníh – len za posledný rok, čo je asi osem kníh na mesiac, ak správne počítam. Matematici, nezabite ma. Proste, mamina je jednotka. Možno by sa však Maminove mohlo trošku menej plakať a báť. V Tatove zase žije tato. Dosť vysoký, zohýnal sa, keď prechádzal cez naše dvere – ale raz zabudol a prišiel s hrčou ako vajce, usmievavý inžinier Juro, ktorý vyfajčil za deň aj celú škatuľku. Nemal prezývku, len moji kamoši ho volali Chára. Obúval sa vždy s dlhým tmavomodrým obuvákom, ktorý už dva mesiace nemôžem nájsť, počúval rádio so starými hitmi, novinky ho obchádzali. Momentálne je tato na služobnej ceste. Len to trvá akosi dlho. Koľko je taký normálny čas na služobku? Aj tri mesiace? Na Skype má tato nickname Warrior357. Smiešne, ale pred ním sa na tom nesmejem. Nechcem, aby prestal volať. Ja som na Skype ako Tobi46. To je podľa mňa lepšie. I keď Tobi som len pre maminu a sem-tam pre Emu Halinskú (spolužiačku, v Tatove sa o nej už čoto vie). Tato mi nechce ukázať svoju hotelovú izbu a ja tak milujem hotely! Bol som už v troch. V Bratislave, vo Viedni a v Bardejove. Odporúčam ísť raz za čas do hotela. Na konci hovoru mi vždy povie: „Ľúbim ťa, Tobšo.“ Keď bol v Maminove, zvykol hovoriť skôr: „Mám ťa rád, Tobšo.“ Akosi mäkne na tej služobke.
Knihu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Viac o knihe nájdeš tu: https://www.perfekt.sk/kniha/hu#kniha