Keď sestrička nahlas povie meno vlčiaka, ten vezme nohy na plecia a zamieri k východu. Pritom si mrmle, že v skutočnosti je zdravý ako repa a na dôvažok si voľačo doma zabudol a... keď sa to tak vezme, prišiel sem iba omylom a musí ísť súrne domov. Sestra Paťka je však na pozore: – Ľutujem, pán Cézar, ale nemôžem vás pustiť domov. Pozrite sa okolo seba, do čakárne prišli takmer všetci omylom, ba voľačo si zabudli doma a vlastne nikto z nich nie je naozaj chorý. Zvieratká súhlasne prikyvujú a sestrička Paťka nasmeruje vlčiaka do ordinácie. Vo dverách príde Cézarovi na um spásonosná myšlienka: – Nie je tu náhodou psom vstup zakázaný? – Nie! – zahrmia zborovo zvieratká a ukážu na tabule so súhlasom. Medzi nimi sa zreteľne vyníma i tabuľa „Vstup psom povolený“. – Len poďte smelo ďalej, nehryziem! – zvolá zvnútra Dr. Marabu, službukonajúci lekár. Doktor Marabu je trochu krátkozraký, preto vybral z vrecka sušienky pre mačky, aby sa zalíškal Cézarovi. Cézar si sadol na vyšetrovaciu stoličku a doktor sa podrobne vypytoval na jeho stav. Poznačil si príznaky do zdravotného záznamu a zaznamenal si i najvyššiu teplotu.